Začalo sa to darčekom od starého otca. Mikuláš Gigac dostal 6 zvončekov. Ako postupne rástol, tak mu pribúdali aj zvonce, ktoré bolo treba niekde umiestniť. Na Šumiaci dnes môžeme obdivovať jedinečné Múzeum zvoncov a spiežovcov, v ktorom sa nachádzajú stovky nástrojov v tvare obráteného kalicha z mnohých štátov sveta, liatych, plechových, drevených, hlinených. Rozmanitých tvarov a zvukov. Malé, veľké, na ovce, na kravy, na kone. Najstaršie majú aj tristo rokov. Všetky upevnené na vlastnoručne vyrobenom remeni, či pracke z kože.

Aké máš ráno, taký máš deň. Ľudové piesne a hudba na dobré ránko.

Folklór neodmysliteľne patrí aj k mestu Hriňová. Veď práve tam sa narodil Štefan Nosáľ. Anna Kalamárová sa dlhé roky venovala vyšívaniu krivou ihlou. Krivá ihla je háčik s ostrým hrotom osadeným do rúčky. Používa sa na vyšívanie krojov a doplnkov. Pani Kalamárová ešte ani nechodila do školy a už vyšívala. Keď chodievali pásť kravy, nosievala so sebou aj rám na vyšívanie. Vďaka týmto ľudom bude remeslo žiť ešte dlho.

Aké máš ráno, taký máš deň. Ľudové piesne a hudba na dobré ránko.

Majolika je maľovaná keramika, jej počiatky siahajú až do 16. storočia. Slovenská ľudová majolika má niekoľko druhov. Renáta Hermysová nás pozvala do svojej dielne v Pezinku, kde pod jej rukami vznikajú z hliny úžasné výrobky. Aj tie sú neodmysliteľnou súčasťou ľudovej kultúry na Slovensku.

Aké máš ráno, taký máš deň. Ľudové piesne a hudba na dobré ránko.

V relácii Remeslo má zlaté dno si pochutíme aj na tradičnom skalickom trdelníku. Jeho jedinečnosť spočíva v tom, že má chránené zemepisné označenie v Európskej únii. Traduje sa, že recept vlastnil kuchár grófa Gvadányiho, ktorý do Skalice prišiel v 19. storočí zo Sedmohradska. Významné skalické rody si tajomstvo tejto maškrty zachovávali. Poodhalia ho aj nám?

Aké máš ráno, taký máš deň. Ľudové piesne a hudba na dobré ránko.

V českej obci Vlčnov sú hrdí na vyše dvestoročnú tradíciu. Jazda kráľov je plná pestrofarebných krojov a krásnych ozdôb na kone. Sú to ruže z krepového papiera, pričom každý kôň má na sebe 150 až 180 kvetov. Zisťovali sme, ako sa vyrábajú a dozvedeli sme sa aj o vyšívaní oblečenia našich predkov.

Aké máš ráno, taký máš deň. Ľudové piesne a hudba na dobré ránko.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Bratia Marek a Slavomír Pôbišovci sa spolu s ostatnými členmi ľudovej hudby Bukovinka kontrášom Vladimírom Vrbovským a kontrabasistom Pavlom Kochanom venujú inštrumentálnej a speváckej interpretácii viachlasých piesní z Horehronia. Ich špecifikom je zameranie sa na objavovanie a zachovanie tradičného ľudového umenia mikroregiónu Biele Handle, kde patrí aj Braväcovo, rodná dedina všetkých členov ľudovej hudby. Ľudová hudba datuje svoj vznik na jar v roku 1993, keď sa Paľo vrátil z vojny. Od roku 1998 tvorí ĽH neoddeliteľnú súčasť rovnomenného folklórneho súboru. Svoje umenie prezentuje na folklórnych festivaloch doma i v zahraničí. Jej členovia, ktorí sú zároveň súčasťou vedenia bielohandeľského kultúrneho združenia Bukovinka, sa venujú aj organizovaniu viacerých kultúrnych a športových podujatí v obci, z ktorých najvýznamnejším je Folklórny festival na Bielych Handľoch.

Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Ľudová hudba prezentuje prevažne folklór z Vadičovskej doliny. Skupina vznikla v decembri 2015 a názov Fatranská muzika charakterizuje oblasť, v ktorej sa formovala. Primáš Miroslav Kačeriak s basistom Jozefom Pavlusíkom ml. sú rodákmi z Horného Vadičova a v školských časoch spolu pôsobili pod vedením Jozefa Pavlusíka st. v Ľudovej hudbe Vajčovská muzička. Smerovanie Fatranskej muziky je zamerané na rozdávanie radosti, pohody a na pokračovanie v tradíciách. Muzikanti účinkovali na festivale Jánošíkove dni v Terchovej, na svadbách a výstavách. Veľkým úspechom bolo prezentovanie sa v šou Zem spieva. Veľa priaznivcov majú aj v regióne Morava. Spojenie muzikantov, ktorí pôsobili vo viacerých zoskupeniach, je výsledkom neustáleho hľadania hudobnej, ale aj ľudskej harmónie. Do tradičných vajčovských piesní sa snažia pridať rytmické zmeny či netradičné prvky, a to do takej miery, aby nebol narušený základný obsah piesní.

Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Rešpektovaní a uznávaní pedagógovia, choreografi, porotcovia celoštátnych súťaží v oblasti folklorizmu a tanečného umenia. Autori programov folklórnych festivalov na Slovensku a v zahraničí.

Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Jozef Pitoňák je Goral celým svojím srdcom a dušou. Narodil sa v rázovitej podtatranskej obci Ždiar, v ktorej žijú dobrosrdeční a láskaví ľudia. Miestni sú hrdí na svoje tradície, pretože vedia, s akými náročnými podmienkami sa museli pasovať ich predkovia. Často nemali čo do úst, keďže v Ždiari sa na poliach veľa obživy neurodilo. Prázdne žalúdky im pomáhal naplniť bodliak deväťsil, ktorý zdobí aj ich kroj. Ťažké chvíle zažehnávali spevom a tancom. Jozef Pitoňák je studnica všetkých goralských pokladov. Vedie folklórny súbor Goral a po otcovi zdedil krásne remeslo. Vyrába goralské valašky čupagy.

Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Teta Paluška, ako je familiárne oslovovaná, je nositeľka tradícií z rázovitej obce Východná. Tá je typická najstarším a najrozľahlejším folklórnym festivalom, na ktorom táto rozprávková legenda nesmela každoročne chýbať. Teta Paluška v Mojich koreňoch zaspomína na všetky krásne ale aj smutné momenty, ktoré ju počas života postretli.

Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

Zemiaky sú základnou surovinou každého jedálnička. Môžeme si ich pripraviť na veľa spôsobov a ich pestovanie nie je náročné. V roku 1995 sa stali prvou plodinou, ktorá dokáže vyrásť vo vesmíre. NASA s Univerzitou v Madisone vytvorili technológiu pestovania pre astronautov počas dlhých pobytov vo vesmíre. Nedostatok zemiakov môže však spôsobiť katastrofu. V 19. storočí pleseň zemiakov zapríčinila hladomor v Írsku, kedy pravdepodobne zahynulo milión ľudí.

Vráťme sa do kuchýň starých materí a naučte sa spolu s nimi variť tak, ako sa varievalo a vypekalo ako kedysi. Tradične, chutne a poctivo.

Vráťme sa do kuchýň starých materí a naučte sa spolu s nimi variť tak, ako sa varievalo a vypekalo ako kedysi. Tradične, chutne a poctivo.

Vráťme sa do kuchýň starých materí a naučte sa spolu s nimi variť tak, ako sa varievalo a vypekalo ako kedysi. Tradične, chutne a poctivo.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Vráťme sa do kuchýň starých materí a naučte sa spolu s nimi variť tak, ako sa varievalo a vypekalo ako kedysi. Tradične, chutne a poctivo.

Vráťme sa do kuchýň starých materí a naučte sa spolu s nimi variť tak, ako sa varievalo a vypekalo ako kedysi. Tradične, chutne a poctivo.

Vek viniča nie je možné určiť presne, ale je vysoko pravdepodobné, že je starší ako ľudstvo. Stopy po divoko rastúcom viniči sa našli na brehoch Kaspického mora, v Grónsku, v Severnej Amerike aj v Malej Ázii. Vedci sa domnievajú, že vinič hroznorodý, pochádza z údolia riek Eufrat a Tigris, kde sa už pred tisíckami rokov vyrábalo hroznové víno. Hrozno nás môže zbaviť únavy a nervozity. Vitamíny skupiny B majú významný vplyv na metabolizmus sacharidov, podporujú nervovú a mozgovú činnosť. O pestovaní hrozna existuje mnoho pranostík. Na Jura má sa vinohrad zelenať cez tri rúny. Potvrdzuje to aj vinohradník zo Svätého Jura Miloš Grančič.

Do tanca i do spevu z rôznych kútov Slovenska a Česka. Tú svoju si tu nájde každý.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Od Zemplína až po Záhorie… folklór z každého rožku, trošku.

Vráťme sa do kuchýň starých materí a naučte sa spolu s nimi variť tak, ako sa varievalo a vypekalo ako kedysi. Tradične, chutne a poctivo.

Do tanca i do spevu z rôznych kútov Slovenska a Česka. Tú svoju si tu nájde každý.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Od Zemplína až po Záhorie… folklór z každého rožku, trošku.

Vráťme sa do kuchýň starých materí a naučte sa spolu s nimi variť tak, ako sa varievalo a vypekalo ako kedysi. Tradične, chutne a poctivo.

Do tanca i do spevu z rôznych kútov Slovenska a Česka. Tú svoju si tu nájde každý.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Od Zemplína až po Záhorie… folklór z každého rožku, trošku.

Vráťme sa do kuchýň starých materí a naučte sa spolu s nimi variť tak, ako sa varievalo a vypekalo ako kedysi. Tradične, chutne a poctivo.

Do tanca i do spevu z rôznych kútov Slovenska a Česka. Tú svoju si tu nájde každý.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Od Zemplína až po Záhorie… folklór z každého rožku, trošku.

Od Zemplína až po Záhorie… folklór z každého rožku, trošku.

Na území Slovenska o nárečiach platí: „Čo dedina - to reč iná“ alebo „Čo dolina - to reč iná“. Slovenské nárečia sú odtlačok času, kraja, roboty, starostí, ale ja radostí ľudí z jednotlivých kútov a kútikov našej vlasti. Je to reč, ktorá nás usvedčuje a identifikuje. A práve túto rozmanitosť a rôznorodosť ponúkne moderátor Štefan Štec, známy folklorista, Rusín a miláčik publika.

Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

Vek viniča nie je možné určiť presne, ale je vysoko pravdepodobné, že je starší ako ľudstvo. Stopy po divoko rastúcom viniči sa našli na brehoch Kaspického mora, v Grónsku, v Severnej Amerike aj v Malej Ázii. Vedci sa domnievajú, že vinič hroznorodý, pochádza z údolia riek Eufrat a Tigris, kde sa už pred tisíckami rokov vyrábalo hroznové víno. Hrozno nás môže zbaviť únavy a nervozity. Vitamíny skupiny B majú významný vplyv na metabolizmus sacharidov, podporujú nervovú a mozgovú činnosť. O pestovaní hrozna existuje mnoho pranostík. Na Jura má sa vinohrad zelenať cez tri rúny. Potvrdzuje to aj vinohradník zo Svätého Jura Miloš Grančič.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Do tanca i do spevu z rôznych kútov Slovenska a Česka. Tú svoju si tu nájde každý.

Na území Slovenska o nárečiach platí: „Čo dedina - to reč iná“ alebo „Čo dolina - to reč iná“. Slovenské nárečia sú odtlačok času, kraja, roboty, starostí, ale ja radostí ľudí z jednotlivých kútov a kútikov našej vlasti. Je to reč, ktorá nás usvedčuje a identifikuje. A práve túto rozmanitosť a rôznorodosť ponúkne moderátor Štefan Štec, známy folklorista, Rusín a miláčik publika.

Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

Zemiaky sú základnou surovinou každého jedálnička. Môžeme si ich pripraviť na veľa spôsobov a ich pestovanie nie je náročné. V roku 1995 sa stali prvou plodinou, ktorá dokáže vyrásť vo vesmíre. NASA s Univerzitou v Madisone vytvorili technológiu pestovania pre astronautov počas dlhých pobytov vo vesmíre. Nedostatok zemiakov môže však spôsobiť katastrofu. V 19. storočí pleseň zemiakov zapríčinila hladomor v Írsku, kedy pravdepodobne zahynulo milión ľudí.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Do tanca i do spevu z rôznych kútov Slovenska a Česka. Tú svoju si tu nájde každý.

Na území Slovenska o nárečiach platí: „Čo dedina - to reč iná“ alebo „Čo dolina - to reč iná“. Slovenské nárečia sú odtlačok času, kraja, roboty, starostí, ale ja radostí ľudí z jednotlivých kútov a kútikov našej vlasti. Je to reč, ktorá nás usvedčuje a identifikuje. A práve túto rozmanitosť a rôznorodosť ponúkne moderátor Štefan Štec, známy folklorista, Rusín a miláčik publika.

Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

Vráťme sa do kuchýň starých materí a naučte sa spolu s nimi variť tak, ako sa varievalo a vypekalo ako kedysi. Tradične, chutne a poctivo.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Do tanca i do spevu z rôznych kútov Slovenska a Česka. Tú svoju si tu nájde každý.

Na území Slovenska o nárečiach platí: „Čo dedina - to reč iná“ alebo „Čo dolina - to reč iná“. Slovenské nárečia sú odtlačok času, kraja, roboty, starostí, ale ja radostí ľudí z jednotlivých kútov a kútikov našej vlasti. Je to reč, ktorá nás usvedčuje a identifikuje. A práve túto rozmanitosť a rôznorodosť ponúkne moderátor Štefan Štec, známy folklorista, Rusín a miláčik publika.

Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

Vráťme sa do kuchýň starých materí a naučte sa spolu s nimi variť tak, ako sa varievalo a vypekalo ako kedysi. Tradične, chutne a poctivo.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Do tanca i do spevu z rôznych kútov Slovenska a Česka. Tú svoju si tu nájde každý.

Na území Slovenska o nárečiach platí: „Čo dedina - to reč iná“ alebo „Čo dolina - to reč iná“. Slovenské nárečia sú odtlačok času, kraja, roboty, starostí, ale ja radostí ľudí z jednotlivých kútov a kútikov našej vlasti. Je to reč, ktorá nás usvedčuje a identifikuje. A práve túto rozmanitosť a rôznorodosť ponúkne moderátor Štefan Štec, známy folklorista, Rusín a miláčik publika.

Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

Vráťme sa do kuchýň starých materí a naučte sa spolu s nimi variť tak, ako sa varievalo a vypekalo ako kedysi. Tradične, chutne a poctivo.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Do tanca i do spevu z rôznych kútov Slovenska a Česka. Tú svoju si tu nájde každý.

Vitajte v dedinách a mestách, kde sa srbské spája so slovenským. Sú miesta, kde si Slováci aj napriek diaľke zachovávajú svoj jazyk, kultúru aj národné povedomie. Autonómny kraj Vojvodina, dnes súčasť Srbska, je jedným z miest, kam sa v minulosti uchýlili tisíce Slovákov a žijú tam dodnes. Prinášame informácie a zaujímavosti o Vojvodine a priestor dostanú aj interpreti ľudovej piesne, muziky a tanca práve zo Srbska.

Od Zemplína až po Záhorie… folklór z každého rožku, trošku.

Ženská spevácka skupina Poľana z Jarabiny - nositeľky tradícií rusínskeho piesňového folklóru z obce Jarabina.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Ľudové piesne, tance a hudba k podvečernej pohode.

Vitajte v dedinách a mestách, kde sa srbské spája so slovenským. Sú miesta, kde si Slováci aj napriek diaľke zachovávajú svoj jazyk, kultúru aj národné povedomie. Autonómny kraj Vojvodina, dnes súčasť Srbska, je jedným z miest, kam sa v minulosti uchýlili tisíce Slovákov a žijú tam dodnes. Prinášame informácie a zaujímavosti o Vojvodine a priestor dostanú aj interpreti ľudovej piesne, muziky a tanca práve zo Srbska.

Od Zemplína až po Záhorie… folklór z každého rožku, trošku.

Nositelia tradícií z obce Margecany, víťaz celoštátnej súťaže detských folklórnych súborov.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Ľudové piesne, tance a hudba k podvečernej pohode.

Vitajte v dedinách a mestách, kde sa srbské spája so slovenským. Sú miesta, kde si Slováci aj napriek diaľke zachovávajú svoj jazyk, kultúru aj národné povedomie. Autonómny kraj Vojvodina, dnes súčasť Srbska, je jedným z miest, kam sa v minulosti uchýlili tisíce Slovákov a žijú tam dodnes. Prinášame informácie a zaujímavosti o Vojvodine a priestor dostanú aj interpreti ľudovej piesne, muziky a tanca práve zo Srbska.

Od Zemplína až po Záhorie… folklór z každého rožku, trošku.

Martin Kalman, umelecký rezbár, sochár, spevák a folklorista z Pohorelej.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Ľudové piesne, tance a hudba k podvečernej pohode.

Vitajte v dedinách a mestách, kde sa srbské spája so slovenským. Sú miesta, kde si Slováci aj napriek diaľke zachovávajú svoj jazyk, kultúru aj národné povedomie. Autonómny kraj Vojvodina, dnes súčasť Srbska, je jedným z miest, kam sa v minulosti uchýlili tisíce Slovákov a žijú tam dodnes. Prinášame informácie a zaujímavosti o Vojvodine a priestor dostanú aj interpreti ľudovej piesne, muziky a tanca práve zo Srbska.

Od Zemplína až po Záhorie… folklór z každého rožku, trošku.

Juraj Kubánka - jeden zo zakladateľov Lúčnice, umelecký vedúci SĽUK-u, choreograf, tanečník, režisér, priekopník choreografického spracovania ľudového tanca na Slovensku, autor vyše 250 tanečných diel.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Ľudové piesne, tance a hudba k podvečernej pohode.

Vitajte v dedinách a mestách, kde sa srbské spája so slovenským. Sú miesta, kde si Slováci aj napriek diaľke zachovávajú svoj jazyk, kultúru aj národné povedomie. Autonómny kraj Vojvodina, dnes súčasť Srbska, je jedným z miest, kam sa v minulosti uchýlili tisíce Slovákov a žijú tam dodnes. Prinášame informácie a zaujímavosti o Vojvodine a priestor dostanú aj interpreti ľudovej piesne, muziky a tanca práve zo Srbska.

Od Zemplína až po Záhorie… folklór z každého rožku, trošku.

Rusínsky Karel Gott. Jedna z najvýraznejších osobností slovenského folklorizmu. Umelecký vedúci folklórneho súboru Hornád, vynikajúci spevák a tanečník.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Ľudové piesne, tance a hudba k podvečernej pohode.

Na území Slovenska o nárečiach platí: „Čo dedina - to reč iná“ alebo „Čo dolina - to reč iná“. Slovenské nárečia sú odtlačok času, kraja, roboty, starostí, ale ja radostí ľudí z jednotlivých kútov a kútikov našej vlasti. Je to reč, ktorá nás usvedčuje a identifikuje. A práve túto rozmanitosť a rôznorodosť ponúkne moderátor Štefan Štec, známy folklorista, Rusín a miláčik publika.

Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

Začalo sa to darčekom od starého otca. Mikuláš Gigac dostal 6 zvončekov. Ako postupne rástol, tak mu pribúdali aj zvonce, ktoré bolo treba niekde umiestniť. Na Šumiaci dnes môžeme obdivovať jedinečné Múzeum zvoncov a spiežovcov, v ktorom sa nachádzajú stovky nástrojov v tvare obráteného kalicha z mnohých štátov sveta, liatych, plechových, drevených, hlinených. Rozmanitých tvarov a zvukov. Malé, veľké, na ovce, na kravy, na kone. Najstaršie majú aj tristo rokov. Všetky upevnené na vlastnoručne vyrobenom remeni, či pracke z kože.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Zdravie je ukryté na lúkach, poliach, v prírode, priamo pod nohami... Anna Kopáčová pozná každú jednu bylinku na Slovensku a jej liečivé účinky pre ľudský organizmus. Vo svojej Ľudovej lekárni ponúkne vlastné bylinkové recepty a overené liečebné metódy. Poradí, kedy jednotlivé rastliny zbierať a ako ich využiť.

Výber ľudových piesní, tancov a hudby, ktoré potešia aj nočné sovy.

Na území Slovenska o nárečiach platí: „Čo dedina - to reč iná“ alebo „Čo dolina - to reč iná“. Slovenské nárečia sú odtlačok času, kraja, roboty, starostí, ale ja radostí ľudí z jednotlivých kútov a kútikov našej vlasti. Je to reč, ktorá nás usvedčuje a identifikuje. A práve túto rozmanitosť a rôznorodosť ponúkne moderátor Štefan Štec, známy folklorista, Rusín a miláčik publika.

Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

Folklór neodmysliteľne patrí aj k mestu Hriňová. Veď práve tam sa narodil Štefan Nosáľ. Anna Kalamárová sa dlhé roky venovala vyšívaniu krivou ihlou. Krivá ihla je háčik s ostrým hrotom osadeným do rúčky. Používa sa na vyšívanie krojov a doplnkov. Pani Kalamárová ešte ani nechodila do školy a už vyšívala. Keď chodievali pásť kravy, nosievala so sebou aj rám na vyšívanie. Vďaka týmto ľudom bude remeslo žiť ešte dlho.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Zdravie je ukryté na lúkach, poliach, v prírode, priamo pod nohami... Anna Kopáčová pozná každú jednu bylinku na Slovensku a jej liečivé účinky pre ľudský organizmus. Vo svojej Ľudovej lekárni ponúkne vlastné bylinkové recepty a overené liečebné metódy. Poradí, kedy jednotlivé rastliny zbierať a ako ich využiť.

Výber ľudových piesní, tancov a hudby, ktoré potešia aj nočné sovy.

Na území Slovenska o nárečiach platí: „Čo dedina - to reč iná“ alebo „Čo dolina - to reč iná“. Slovenské nárečia sú odtlačok času, kraja, roboty, starostí, ale ja radostí ľudí z jednotlivých kútov a kútikov našej vlasti. Je to reč, ktorá nás usvedčuje a identifikuje. A práve túto rozmanitosť a rôznorodosť ponúkne moderátor Štefan Štec, známy folklorista, Rusín a miláčik publika.

Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

Majolika je maľovaná keramika, jej počiatky siahajú až do 16. storočia. Slovenská ľudová majolika má niekoľko druhov. Renáta Hermysová nás pozvala do svojej dielne v Pezinku, kde pod jej rukami vznikajú z hliny úžasné výrobky. Aj tie sú neodmysliteľnou súčasťou ľudovej kultúry na Slovensku.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Zdravie je ukryté na lúkach, poliach, v prírode, priamo pod nohami... Anna Kopáčová pozná každú jednu bylinku na Slovensku a jej liečivé účinky pre ľudský organizmus. Vo svojej Ľudovej lekárni ponúkne vlastné bylinkové recepty a overené liečebné metódy. Poradí, kedy jednotlivé rastliny zbierať a ako ich využiť.

Výber ľudových piesní, tancov a hudby, ktoré potešia aj nočné sovy.

Na území Slovenska o nárečiach platí: „Čo dedina - to reč iná“ alebo „Čo dolina - to reč iná“. Slovenské nárečia sú odtlačok času, kraja, roboty, starostí, ale ja radostí ľudí z jednotlivých kútov a kútikov našej vlasti. Je to reč, ktorá nás usvedčuje a identifikuje. A práve túto rozmanitosť a rôznorodosť ponúkne moderátor Štefan Štec, známy folklorista, Rusín a miláčik publika.

Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

V relácii Remeslo má zlaté dno si pochutíme aj na tradičnom skalickom trdelníku. Jeho jedinečnosť spočíva v tom, že má chránené zemepisné označenie v Európskej únii. Traduje sa, že recept vlastnil kuchár grófa Gvadányiho, ktorý do Skalice prišiel v 19. storočí zo Sedmohradska. Významné skalické rody si tajomstvo tejto maškrty zachovávali. Poodhalia ho aj nám?

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Zdravie je ukryté na lúkach, poliach, v prírode, priamo pod nohami... Anna Kopáčová pozná každú jednu bylinku na Slovensku a jej liečivé účinky pre ľudský organizmus. Vo svojej Ľudovej lekárni ponúkne vlastné bylinkové recepty a overené liečebné metódy. Poradí, kedy jednotlivé rastliny zbierať a ako ich využiť.

Výber ľudových piesní, tancov a hudby, ktoré potešia aj nočné sovy.

Na území Slovenska o nárečiach platí: „Čo dedina - to reč iná“ alebo „Čo dolina - to reč iná“. Slovenské nárečia sú odtlačok času, kraja, roboty, starostí, ale ja radostí ľudí z jednotlivých kútov a kútikov našej vlasti. Je to reč, ktorá nás usvedčuje a identifikuje. A práve túto rozmanitosť a rôznorodosť ponúkne moderátor Štefan Štec, známy folklorista, Rusín a miláčik publika.

Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

V českej obci Vlčnov sú hrdí na vyše dvestoročnú tradíciu. Jazda kráľov je plná pestrofarebných krojov a krásnych ozdôb na kone. Sú to ruže z krepového papiera, pričom každý kôň má na sebe 150 až 180 kvetov. Zisťovali sme, ako sa vyrábajú a dozvedeli sme sa aj o vyšívaní oblečenia našich predkov.

Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

Zdravie je ukryté na lúkach, poliach, v prírode, priamo pod nohami... Anna Kopáčová pozná každú jednu bylinku na Slovensku a jej liečivé účinky pre ľudský organizmus. Vo svojej Ľudovej lekárni ponúkne vlastné bylinkové recepty a overené liečebné metódy. Poradí, kedy jednotlivé rastliny zbierať a ako ich využiť.

Výber ľudových piesní, tancov a hudby, ktoré potešia aj nočné sovy.

Výber ľudových piesní, tancov a hudby, ktoré potešia aj nočné sovy.

Výber ľudových piesní, tancov a hudby, ktoré potešia aj nočné sovy.

Výber ľudových piesní, tancov a hudby, ktoré potešia aj nočné sovy.

Výber ľudových piesní, tancov a hudby, ktoré potešia aj nočné sovy.

Výber ľudových piesní, tancov a hudby, ktoré potešia aj nočné sovy.