Žijeme v dobe, keď je devalvovaný samotný pojem osobnosť. Za osobnosti sú považované rôzne umelo vytvorené celebrity, alebo aj pochybné hviezdy rôznych reality show. Komerčné médiá degradovali pojem osobnosti na tvár z obrazovky či z titulnej strany bulváru, Skutočné osobnosti, ktoré svojou činnosťou a aktivitami znamenajú veľký prínos pre našu spoločnosť nie sú výsledkom mediálnych kampaní, ale vždy sa za nimi skrýva práca, tvorivosť , nápaditosť alebo charizma. Mnohé z nich sa nikdy nedostanú na titulné strany dennej tlače, alebo televízne obrazovky, ich dielo alebo práca ostáva ukrytá pred zrakmi verejnosti. Neraz aj na škodu nás všetkých. GEN.sk je cyklus krátkometrážnych televíznych dokumentárnych filmov, ktoré budú portrétovať významné žijúce osobnosti Slovenska. Budova Slovenského rozhlasu v Bratislave, obrátená pyramída, je od svojho vzniku vnímaná hranične dvojpólovo: je zatracovaná aj obdivovaná. Patrí k architektúram, ktoré chcú poznať nadšené výpravy študentov architektúry či dejín umenia, aj experti, ktorí vedia, o čom je dobrá architektúra. Výnimočný koncept budovy bol v čase zrodu unikátny aj svojou oceľovou konštrukciou... Budova sa stavala dlho a komplikovane. Dnes je symbolom inštitúcie, aj mesta. Pri nedávnej prehliadke špičkových trinástich diel neskorej moderny bol práve o tento objekt najväčší záujem širokého aj odborného publika. V roku 2001 sa obrátená pyramída stala víťazom ankety Stavba storočia v kategórií Občianske stavby. Dnes sa diskutuje o zmenách funkcie obrátenej pyramídy, o zachovaní budovy vôbec... Ako vníma osudy svojho diela ostatný žijúci z autorov projektu, architekt Štefan Svetko? /Spoluautori: Barnabáš Kissling a Štefan Ďurkovič./ Štefan Svetko sa narodil 19.júna 1926 v Mojši, okres Žilina. Architektúru absolvoval v roku 1951 na ČVUT v Prahe. Pracoval v Stavoprojekte Bratislava, na Útvare hlavného architekta mesta Bratislava, ako architekt Združenia projektových ateliérov pri Zväze slovenských architektov, v Štátnom projektovom a typizačnom ústave v Bratislave. Od roku 1991 viedol vlastný ateliér. Z ďalších jeho diel spomeňme Hotel Bôrik v Bratislave /spoluautor Š. Ďurkovič/, Hotel Javorina /spoluautor J. Hauskrech/, obytný súbor Medzi jarkami v Bratislave /spoluautor Š. Ďurkovič/, bratislavský amfiteáter na Búdkovej ceste,.. Sídlisko na Ul. Februárového víťazstva /dnes Račianska ulica/, za ktoré dostal v roku 1964 Cenu Dušana Jurkoviča, o tri roky neskôr tú istú cenu za Smerný územný plán Bratislavy, v roku 2004 to bola Cena Ministerstva výstavby a životného prostredia za projekt sociálnych bytov v Devínskej Novej Vsi, v roku 2006 nominácia na cenu CE.ZA.AR. za bytové domy na Mikulášskej ulici v Bratislave. Štefan Svetko patril k výrazným osobnostiam slovenskej architektúry druhej polovice 20. storočia, ovplyvňoval dianie na architektonickej scéne Slovenska najmä okolo roku 1968. V roku 1998 mu bola udelená Cena Emila Belluša za celoživotné dielo. Portrét architekta nakrútil Juraj Lehotský. zomrel: