Slovenskí archeológovia hľadajú pozostatky starovekej núbijskej civilizácie v lokalite Duwejm Wad Hadž, v blízkosti posvätného vrchu Džebel Barkal v Severnom Sudáne. Dokumentárna séria scenáristu a režiséra Jozefa Chudíka Anotácia: Misia slovenských archeológov pod vedením Mgr.et Mgr. Jozefa Hudeca, PhD. má za cieľ preskúmať možnosť výskytu starovekého chrámu v lokalite Duwejm Wad Hadž, v blízkosti posvätnej hory Džebel Barkal v severnom Sudáne. Sondáž vykonávajú pod zvyškami asi 200 rokov starej mešity. Severná časť Sudánu, prastará Nubijská ríša čiernych faraónov je známa bohatým výskytom pyramíd (hrobiek kráľov a kráľovien) s typickými ostrými ihlanovými tvarmi. Poznámky: V prvej časti série dokumentov spoznávame vlastnú lokalitu Duwejm Wad Hadž, ale aj tím, ktorý skúma možné súvislosti, podobnosti a rozdiely v spôsobe života ľudí v tejto málo známej časti Afriky v staroveku i dnes. Tím je zložený z archeológov, stavbára, geodeta -geoinformatika, pedológa a znalkyne keramiky. Dr. Veronika Dubcová nás uvedie do krajiny Núb (zlata), ktorú sa usilovali podmaniť aj Egypťania. (Iné názvy - Kúš, aj Napata.) Zavedie diváka i na posvätný kopec Džebel Barkal a na zvyšky Amonovho chrámu pod ním. Dr. Hudec osvetľuje dve lokality, kde kopú slovenskí archeológovia: na Tell el Retábí v severnom Egypte, na tom istom poludníku a na juhu v Duwejm Wad Hadž, na území dnešného Sudánu, ktoré ovládali striedavo egyptskí aj napatskí (kušidskí) faraóni. Doc. Dr. Květa Smoláriková predstavuje kultúru tzv. „čiernych faraónov“ z Napaty na kráľovskom pohrebisku v Nuri. Na Duwejm Wad Hadž objavujú a dokumentujú stavby z nepálených tehál (ľudovú architektúru), vŕtajú hlboké sondy do piesku v nádeji, že nájdu zvyšky ľudskej činnosti, objavujú a dokumentujú keramické črepy .. a ako hovorí geodet a geoinformatik Ing. Tibor Lieskovský, spoločne sa usilujú o pochopenie krajiny.